Zo srdca

Povedz mi, dievčatko, kohože máš rado?
Tie moje ovečky, snehobiele stádo;
tie moje ovečky, snehobiele stádo.

Tie moje ovečky, Poľanou sa pasú,
ľúbim si otca, mať i slovenskú chasu,
i slovenskú chasu.

Už je zima, už je mráz...
kam sa, vtáčik môj, schováš?
Schovám sa do kroviny,
to sú moje periny.

Už je zima, už je sňah,
kam sa schováš? To je strach!
Zaletím do stodoly,
tam ma zima nebolí.

Prejde zima, prejde mráz...
zaspievam si potom zas.
Budem spievať, spievať zvesela,
budem spievať, spievať zvesela,
že vlasť zaplesá, že vlasť zaplesá,
že vlasť zaplesá celá.

Žali ženci, žali rež
a Jánošík s nimi tiež,
ženci žali viazali,
Jánoškovi znášali.

Ženci brali po snope
a Jánošík po kope.
Ženci dali pri zlobe,
Jánošík dal chudobe.

Hej! Ženci brali po snope,
hej, a Jánošík po kope.
Hej! Ženci dali pri zlobe,
hej, Jánošík dal chudobe.

Keby som bol vtáčkom, letel by som za les,
pozrieť sa, čo robí, pozrieť sa, čo robí
mamička moja dnes,
pozrieť sa, čo robí, pozrieť sa, čo robí
mamička moja dnes,

Košieľku mi šije, na mňa si spomína:
Vráť mi, Bože, vráť mi, vráť mi, Bože, vráť mi,
toho môjho syna,
vráť mi, Bože, vráť mi, vráť mi, Bože, vráť mi,
toho môjho syna.

Sedí kukuk na javore, kuku,
díva sa, jak šuhaj orie, kuku.
Orie, orie, obzerá sa,
kde je milá, jeho krása,
čo kde robí, kým on plúžý,
či naň myslí, za ním túži,
kuku, kuku, kuku.

Sedí kukuk na jalšine, kuku,
prihovára sa dievčine, kuku.
Hotuj, dievča, partu, veniec,
švárny čaká ťa mládenec,
orie roľu blízo hory,
za tebou mu srdce horí,
kuku, kuku, kuku.

Sadol kukuk na vrch lipy, kuku,
radosťou mu srdce kypí, kuku.
Roľu starý dooráva,
šuhaj dievčá nahovára.
Prisahá sa, že ju ľúbi,
bozkom zláti lásky sľuby,
kuku, kuku, kuku.