Stretol som vám mladú dámu, zamyslený trošku,
oslepený krásou, stúpim na jej nežnú nôžku.
Výkrik! Pardon, moja drahá, že sa chyba stala:
nemohol som nôžku zbadať, tak je ona... malá,
nemohol som nôžku zbadať, tak je ona... malá.

Okamžite odleteli z jasných očiek hnevy,
vďačný úsmev zajasal sa v tvári mladej devy.
Vám ale však, moji milí, poviem pravdu vcelku:
mala moja vďačná dáma nôžku hodne veľkú,
nôžku hodne veľkú.