Natiahli na prštek tenučkú obrúčku, obkrútili prštek, zaputnali rúčku; zaputnali rúčku, srdce zaviazali, moje potešenie do klietky mi dali, moje potešenie do klietky mi dali. Do klietky mi dali piera trblietanie, očiek ligotanie, piesne štebotanie. Ústa sladké cudzím bozkom spečatili, chodník zakázali, vrátka zatvorili; aby sa už viacej nikdy nezviazalo, čo bolo zviazané, čo sa rado malo: aby ma už viacej nikdy neobjala najkrajšia obrúčka — rúčka tvoja malá, rúčka tvoja malá.
Slzy a úsmevy
by Mikuláš Schneider-Trnavský (1881 - 1958)
1. Prsteň  [sung text checked 1 time]
Authorship:
- by Janko Jesenský (1874 - 1945)
Go to the single-text view
Researcher for this page: Malcolm Wren [Guest Editor]2. Pieseň  [sung text checked 1 time]
Tak tíško dvíha mesiac biele čelo nad vrcholami hôrnych balvanov! Hlava mi hučí mysľou nezvanou o zlostne, a zlostne by sa usmiať chcelo! Ó, hlava mi hučí mysľou nezvanou a ťažko, a ťažko vonia rezeda... ...V záhrade známej iný usedá, a veľký mesiac svieti z balvanov. Tak ťažko rezeda, viem, ťažko vonia a zmysly mámi v sladkej únave... Ó, dôjde niekto v noci po tráve, bo zlostné mysle zvonia hlavou, zvonia. Zaiste dôjde, avšak smutný, váhave za noci mesačnej a rosou po tráve...
Authorship:
- by Ivan Krasko (1876 - 1958)
Go to the single-text view
Researcher for this page: Malcolm Wren [Guest Editor]3. Vesper dominicae  [sung text checked 1 time]
Tam niekde v diaľke v čierňavých horách dedinka biela túli sa k zemi pokojná, tichá. V nej starodávne vážneho vzhľadu si domy čušia. Z tých v jednom iste ustarostená matička moja samotná sedí pri starom stole. Kostnatou rukou podpiera čelo vráskami zryté – starostí tiene vždy sedia na ňom: tak som ho vídal od mala svojho Tranoscius má pootvorený – mosadzné sponky, hladené hmatom pradedov ešte, matno sa lisnú v prípozdnom svetle. Posledný na list sa díva, díva sa, díva. Tam naznačené je ťažkou rukou: „Pán Bůh požehnal nám syna, kterýž...“ – až dobré oči slzami skropia zažltlé listy... Však stará kniha, čo rozplakala, matičku moju utíši zase: už spieva mäkkým, tenuškým hlasom: „Den nedělní se skonává, chválmež...“ A súmrak padá vždy väčší, hustší a súmrak padá v izbietku malú. A pokoj sadne pomaly, tíško na sivú hlavu matičky mojej.
Authorship:
- by Ivan Krasko (1876 - 1958)
Go to the single-text view
Researcher for this page: Malcolm Wren [Guest Editor]4. Letí havran, letí...  [sung text checked 1 time]
Letí havran, letí, radostne si kráka, nesie krm pre deti, pre rodinku svoju, čo tam v hniezde čaká. Beží vlk a vyje, mäsa kus má v pysku pre vĺčatá svoje, čo hladujú, mrznú v dlhom zimovisku. Lež ta v lono hory nejde nik, neletí, čože to za tvory, v biede bez pomoci? To slovenské deti, to slovenské deti.
Authorship:
- by Svetozár Hurban Vajanský (1847 - 1916)
Go to the single-text view
Researcher for this page: Malcolm Wren [Guest Editor]5. Nôžka  [sung text checked 1 time]
Stretol som vám mladú dámu, zamyslený trošku, oslepený krásou, stúpim na jej nežnú nôžku. Výkrik! Pardon, moja drahá, že sa chyba stala: nemohol som nôžku zbadať, tak je ona... malá, nemohol som nôžku zbadať, tak je ona... malá. Okamžite odleteli z jasných očiek hnevy, vďačný úsmev zajasal sa v tvári mladej devy. Vám ale však, moji milí, poviem pravdu vcelku: mala moja vďačná dáma nôžku hodne veľkú, nôžku hodne veľkú.
Authorship:
- by Svetozár Hurban Vajanský (1847 - 1916)
Go to the single-text view
Researcher for this page: Malcolm Wren [Guest Editor]6. Uspávanka  [sung text checked 1 time]
Spi, duša, spi, zavri, očičky, anjel môj krásny spi, sladko spi. Spi, duša, spi, zavri očičky, ô, kvet môjho žitia spi, sladko spi. Nech sa ti sníva o lúke zelenej, o bielom holúbku, o ruži, červenej, Spi, duša, spi, zavri očičky, anjel môj krásny spi, sladko spi, holúbok môj krásny spi, sladko spi, spi, sladko spi, spi, sladko spi.
Authorship:
- from Volkslieder (Folksongs) , as Traditional
Go to the single-text view
Researcher for this page: Malcolm Wren [Guest Editor]7. Keď na deň zvoniť mali  [sung text checked 1 time]
Keď na deň zvoniť mali, vyšli sme. Vyšli sme za prítmia, tak za šera čakali, že snáď na úsvite stratí sa nedôvera a celý deň sme sami šli v dôvere, bez oddychu, dúfali, že snáď unavení skrotíme krutú pýchu... A večerom dva spolu došli sme, bez pýchy tak nesvojskí! A jedno srdce skučalo, och! Tak biedne psovsky, tak biedne psovsky.
Authorship:
- by Ivan Krasko (1876 - 1958)
Go to the single-text view
Researcher for this page: Malcolm Wren [Guest Editor]8. Guslar  [sung text checked 1 time]
Hercegovinou guslar blúdi, spieva u prahov dobrých ľudí; guslar je slepý, malý syn vždy pri ňom, jako jeho stín. Z úskalia Turek povyskočí, nad hlavou ťažký handžár točí: valí sa synka mladá krev, lež neuhasí Turka hnev. „Sem gusle! Gusle o skalinu udre a hodí rozsadlinu. Zajačali bôľne - desný spev, lež nezhasí Turka ľúty hnev: „Sem novce!“ Novce Turek v ruku, k tomu ječermu, pojas, stuku a z hlavy chomáč šediny, tak zmizol v temné skaliny. A čo mu nechal? V starej hrudi pieseň. Ach, tá sa búrno vzprúdi, pomstou zapáli celý kraj; Bože, tú pieseň požehnaj.
Authorship:
- by Svetozár Hurban Vajanský (1847 - 1916)
Go to the single-text view
Researcher for this page: Malcolm Wren [Guest Editor]9. Magdaléna  [sung text checked 1 time]
Vídaval som ju v prepych, jase, zrak jej plál ohňom dráždených túh. Peľ ruže v lícach, bujarosť v hlase, v salône vonnom milencov ruch. Teraz šat čierny, kto zná, čo smúti? V hlbokim oku - lomený lúč, pobledlá prelesť k sústrasti núti... „pomiluj, Pane, odpúšťať uč!“ Pokľakla, na rtoch kajúcnosť nemá, po líci bielom sĺz kanie prúd... To pre náš klub je výborná téma! Za chrbtom znie mi milenca súd. To pre náš klub je výborná téma! Za chrbtom znie milenca súd.
Authorship:
- by Vladimír Roy (1885 - 1936)
Go to the single-text view
Researcher for this page: Malcolm Wren [Guest Editor]