Slovenské spevy, šešit 1

Umrem, umrem, ale neviem kedy;
ale umrem, umrem kedy, tedy;
a keď umrem, ležať budem, hop, cup, tralala,
takto si ja spievať budem: hop, cup, tralala.

A keď umrem, potom ležať budem
a tu si ja ešte spievať budem:
Ej, keď umrem, ležať budem, hop, cup,tralala! 
takto si ja spievať budem: hop, cup, tralala!

Dolina, dolina,
Ej, čože mi je po nej,
Ked' sa mi neprejde,
Ej, nič milého po nej.

Bože moj, otče moj,
Ej, v tej smutnej doline;
Nik sa ma nepýta:
Ej, dievčatko, čo ti je?

Čo že by mi bolo?
Ej, hlavička ma bolí
Pre teba, milý moj
Ej, že sme sa lúbili.

Anička mlynárova, mášli ty, húsky doma, mášli?
veď ti ony za vodienku zašly.

Zašly ti va vodienku, zmáčal som koselienku, zmáčal,
keď som si ja k mojej milej kráčal.

Ty Nitranské hodiny velmi zle bijú,
už si môj milý vede k oltáru inú.
Nech mu Pán Boh pomáhá v jeho manželství
a ja budem strvávat ve svém panenství.

Zle bych mu vinšuvala, to mu nebudem, 
že bych ho preklínala,to tiež nebudem. 
Nech mu Pán Boh pomáhá v jeho manželství 
a já budem strvávať ve svém panenství.

Hore Hronom, dolu Hronom,
drobné rybky plovú po ňom,
drobné rybence rybárom,
švarné dievčence šuhajom.

Kebys ma bol nezaviedol
a za hory neodviedol,
bola by som sa vydala
za švárnejšieho šuhaja.

Nevydávaj sa ty dievča ešte;
Lepšie je dievčaťu, že neveste;
Dievčatko si chodí po slobodě,
Ako tá rybočka v bystrej vode.

Keď ide po poli, veselí sa,
Keď vidí šuhajka, zasmeje sa;
Nasbiera si kvieťa všeljakého,
Uvlje perečko pre milého.

Keď skladá a vije to perečko,
Horí od lúbosti jej srdiečko;
Za rána bárskedy pierko oddá;
Mladého dievčaťa vydať škoda.

Kde si bola, Anulienka moja?
Nebolo ťa včera večer doma;

Pásla som ja na doline pávy,
kde nebolo sedem rôčkov trávy.

A na ôsmy trávička narástla,
tam som si ja, páviky napásla.

Anička, dušička, kde si bola,
keď si si čižmičky zarosila?
Bola som v hájičku, 
žala som trávičku,
duša moja!

A ja som po tri dni trávu kosil, 
ešte som si čižmy nezarosil.
A ja som hrabala, 
teba som čakala
duša moja.

Na zelenej lúčke šuhaj pase,
koníčky mu vrané zima trase.
Z okienečka sa mu milá dívá,
a jeho srdiečko o nej snívá.

Zavrať že mi, milá, koníčky sem,
nech že neturbujú môj sladký sen.
Čož bych ti ja kone zavracala,
možné, by som neskôr banovala.

Štidiry, štidiry,
hej, mám frajerky štyry,
mám jich osem deväť,
hej, mám si čo vyberať.

Frajerečky štyry,
hej, prečo ste sa bily?
Pre teba, šuhajko,
hej, keď sme ťa ľúbily.

Frajerečky štyry,
hej, pre mňa sa nebite,
veď vy mojou ženou,
hej, žiadna nebudete.

Od Ostrova usekaná cesta,
chodí po nej frajírečka hezká,
chodí, chodí ruce zalamuje,
že jej milý do vojny rukuje.

Milá, milá, s Bohem tady zustaň,
už neprídem toho roku nazpat.
„Keď neprídeš toho roku nazpat,
mohol bys aj i mna zo sebú vzat.

Milá, milá, čo bys to žádala, 
abych ta vzal na vraného koňa, 
dobre vidíš, že cesno sedet mám, 
kolo seba spakovaný sersám.

Na predku mám futráš pre koníčka, 
ja na lavém mi visí šablička, 
ja na pravém, tam mi visí pištol, 
možeš vedet, že nemožem být tvoj.

Oliva, oliva lístoček zlatušký,
nežeň sa šuhajko, ešte si mladušký.
Čo tí zvíťazili, čo sa poženili?
ako tie húsatká kriela ovesili.

Nežeň sa, šuhajko, netreba ti ženy,
polož si za klobúk rozmarín zelený.
Bárs ja si položím za klobúk ružičku,
predsa ja nenechám tú moju Aničku.

Limbora, limbora
Zelená limbora,
Padajú oriešky
Do našeho dvora.

Padajú oriešky,
Drobné oriešt'atá,
Kto že vás pobiere,
Chudobné dievčatá?

Prelecel sokol
S bučka na topol,
Sadnul ja jedličku,
Zahral na strunečku,
Rozveselel dvor.

Hanička milá,
Milý co volá,
Jak ty nie si pyšná,
Abys k nemu išla
Sama jedziná.

Ona neišla,
Poslala posla:
Choj, ty milý posle,
Vykonaj to slušne
Jako ja sama.

Ja by som išla,
Ale nemožem,
Lebo moja mamka,
Sivá holubienka,
Išla na kázeň.

Už sa fašang kráci,
už sa nenavráci,
už ty dzivky lajú,
že sa nevydajú.

Už sa fašang kráci,
už sa nenavráci,
už tí chlapci želia,
že sa neoženia.

Fašangu, fašangu 
šak je ťa na mále,
jako tej rosičky 
na zelenej trávě.