Ej, pršalo, tma bolo nad našú zahrádkú, 
tešili sa chlapci, jahoja, nášmu maderánku, 
duša má!

Ej, netešte sa chlapci, môjmu maderánku, 
u súseda majú, jahoja, červenú fialku, 
duša má!

Ej, čo ma po fialke, keď mi ništ nevoní, 
čo mi po frajerke, jahoja, keď mi není k vôli, 
duša má!

Ej, čo by bola k vôli otcovi, materi, 
ale není k vôli, jahoja, môjmu srdienkovi, 
duša má!

Ej, tak mi povedali na horách vtáčence, 
že mi neotvoria, jahoja, v Piešťanoch dievčence, 
duša má!

Ej, keď mi neotvoria, nebudem sa prosiť, 
sadnem si na koňa, jahoja, budem šabľu nosiť, 
duša má!