Slovenské lidové písně, řada druhá= Mélodies populaires slovaques : deuxième recueil

Zasadil som fialenku, nezešla,
zavolal som na milenku, nevyšla,
sklamala moja milá, též aj kvet,
nepraje mi ništ dobrého celý svet.

Láska je le preveliké súžení,
na mém srdci ťažký kámeň vložený;
ale dá Boh ešte dožiť taký čas,
že má milá ráda vynde na môj hlas.

Čo mu, milá, čo mu vinšuješ,
keď ho tak verne miluješ?
Vinšujem mu tak mnoho štiastia,
jak mnoho je vlese listia.

Čo mu, milá, čo mu vinšuješ,
keďho tak verne miluješ?
Vinšujem mu tolko hubiček,
kolko na nebi hviezdiček.

Čo mu, milá, čo mu vinšuješ,
keďho tak verne miluješ?
Vinšujem mu moc lásky verné,
aby prišel večer ke mne.

Mám já milučkého, mám,
len že sa ja s nim hnevám;
ale v Boha verím,
že sa ja s ním smerím;
mám já milučkého, mám.

Mám já milučkého, mám,
jemu srdce, ruku dám;
on sa už nehnevá,
bo mia velmi rád má;
mám já milučkého, mám.

Mám já milučkého, mám,
za celý svet ho nedám;
už sa mu ja slubím,
bo ho velmi lubím;
mám já milučkého, mám.

Mať moja, mať moja,
za dvoma horama,
už ma bolí hlava,
čo plačem za vama.

Čierná zem, čierná zem,
vydaj mi mamku ven,
nech sa tej mamičke
horko požalujem.

Keď sa já vám máti
budem žalovati,
bude za zem triasti,
kde já budem stáci.

Hlavička ma bolí,
len tak pobolievá,
že ste ma, mať moja,
mladú odomrela.

V kláštorskej doline smutný šuhaj žije;
nik sa ho nepýtá: šuhajko, čo ti je?

Čo mi je, to mi je, len mi je volačo,
nebolelo by ma srdce pre ledačo.

Pojdem do kostola, klaknem na kolena;
budem prosiť Boha, že byš mojou byla.

Z brezového dreva
voda kvapká;
napi že sa Katka,
Katulienka, Katka,
veď je sladká.

Už som sa napila,
už mi je dosť,
ďakujem ti milý,
frajer môj uprimný,
za uctivost.

Už som sa napila,
už je mi dosť,
sladká to vodička,
sladká to vodička,
sladšia lúbost.

Zamiloval som si dievča černooké,
ale mi ho nechcú dáť;
len mi povedajú,
len mi prevádzajú,
že ma budú trucovať.

Dával som jim kone, čo boly na vojne,
ešte mi ho nechcu dáť;
len mi povedajú,
len mi prevádzajú,
že ma budú trucovať.

Dával som jim voly, maly zlaté rohy,
ešte mi ho nechcu dáť;
len mi povedajú,
len mi prevádzajú,
že ma budú trucovať.

Dával som jim ovce, maly zlaté zvonce,
ešte mi ho nechcu dáť;
len mi povedajú,
len mi prevádzajú,
že ma budú trucovať.

A čože sa stalo, dievča jim zostalo,
už mi ho včul dávajú;
A já už ho nechcem,
urobím si čo chcem,
nech si ho včul chovajú!