Slovenské spevy, šešit 3

Nieto, nieto v šírom svete milšieho,
jako ja mám milovníka jedného.
Tri rôčky chodil ku mne, 
sluboval, že ma vezme,
a odvrátil svoje srdce ode mne.

Kamže ty už, môj najmilší, chodieváš,
že ty na mňa zarmútenú zabúdáš.
Povedzže mi ešte raz,
či tvá láska je len špás?
Či ty mňa už zarmútenú tak necháš?

Kázala mi mati biele húsky hnati,
ta dolu, ta dolu k mlynárovej hati.

Chytila mlynárka širokú lopatu,
zabila mi húsku najkrajšiu, chochlatú.

Čia že je to rolička nezoraná?
Veru je to môjiho pána.

Štyri kozy a k tomu piatá ovca,
to je kŕdeľ môjho otca.

Ťažko tomu sokolovi, 
pod vodou plávati,
ešte ťažšie, šuhajovi, 
dievča milovati.
Keď ho ono nechce, 
len s druhými šepce,
svojho potupuje, 
druhému sľubuje,
spravedlivé srdce.

A tak idú naše časy, 
s hodinami rovno,
keď nám smrť sviečku zahasí, 
bude nám spokojno.
A tak bude ameň,
keď zavalia kameň,
na tie naše kosti,
duša do radosti,
pôjde na examen.

Už šem še vám ja zverboval,
hej, mušel ja še vracic.
A mej milej, najmilejšej,
hej, za lubosc zaplačic.

Anička, dušička, nekašli 
aby ma pri tebe nenašli, 
bo ak ma pri tebe očujú, 
vezmú mi klobúčik i šubu.

Vezmú mi klobúčik s perami, 
i šubu vlnenú s šnúrami.
Anička, dušička, nekašli, 
aby ma pri tebe nenašli.

Belehrad, Belehrad, turecké pomedzí! 
Nejednej mamičky synáček tam leží.

Ktorý dorúbaný, ktorý dostrieľaný, 
ktorý nebožiatko, koňmi pošliapaný.

Lecela husička v samém bjelém perí, 
každé dzjévča blázen, kerá chlapcom verí.

Mládencovi veriť jako tomu hadu, 
nosí pod jazykem devaterú zradu.

Išiel Macek do Malaciek šošovičku mlácic, 
zabol si on cepy doma, musel on sa vrácic.
Hej! Macejko, Macejko, ko, ko, ko, ko, 
zahraj mi na cenko, ko, ko, ko, ko, 
na tú cenkú strunu, nu, nu, nu, nu, 
hej dzunu, dzunu, nu, nu, nu, nu.

Čie sa to ovečky na tom grúne pasú? 
To sú Janíkové, čo ho vešať idú.

A keď ho už viedli cez to šíré pole, 
milá naňho volá: vráť sa, srdce moje!

Vysoko mesiačik na nebi pribitý, 
vera som ja krajšia, šuhajko jako ty.

Svietyly mi zore po všetkem pitvore, 
a teraz mi nechcú any predo dvere.

Sadaj slnko, sadaj, za ker malinový, 
povedz dobrý večer môjmu šuhajovi. 
Sadaj dolu z voza, neseď jako koza, 
dosť si sa nastála, kým si ma dostala.

Sadaj slnko, sadaj, za horu zelenú, 
a jak si nesadneš, stiahnem ťa za nohu. 
Svätý Mikulášu, žehnaj cestu našu, 
lebo my ideme k svätému sobášu.

Vyletel vták hore nad oblaky, 
mal on peria nado všetky vtáky, 
nado všetko stvorenie.

Vyletel vták hore nad oblaky, z
aspieval on nado všetky vtáky, 
nado všetko stvorenie.

A chtora dzivočka svojo dzivoctvo 
po počlivosci snoši, taka budze krasna 
jak hviezdočka jasna pred milým Ranom Bohom.

A chtory parobok svojo parobstvo 
po počlivosci snoši, taký budze krasny 
jak mesačik jasny pred milym Panom Bohom.

V Mikulášskej kompanii leží milý porúbaný, 
leží, leží zabitý, rozmarínom prikrytý.

Zvoňte zvony na vše strany, umrelo mi potešení, 
odpadnul mi z ruže kvet, bude plakať celý svet.